Barbora Kmecová: Čo skrýva perspektíva stoličky?

Čo skrýva perspektíva stoličky?Srdečne Vás pozývame na vernisáž autorskej výstavy „Čo skrýva perspektíva stoličky?“
Autor: Barbora Kmecová
Kurátorka výstavy: Marianna Brinzová
Hudobní hostia: Martin Kmec a Matej Petráš
Galéria mini Art na novom mieste – v budove YMCA, na prvom poschodí, číslo dverí 142-3

Výstava bude otvorená do 28.10. 2015, utorok – sobota od 16:00 – 19:30

Barbora Kmecová (*1991) je poslucháčkou šiesteho ročníka Ateliéru klasických médií prof. Borisa Jirku (katedra grafiky) na Fakulte výtvarných umení AU v Banskej Bystrici. Primárne sa venuje produkcii autorských kníh, ilustrácií, kresbe, animácií a voľnej grafike. Podstatnou črtou jej autorského programu je zmysel pre vtip, iróniu, hyperbolu, hru a absurditu, ktorý vychádza z každodenného života a jej osobných skúseností. Svoj autorský jazyk stavia na vyváženej kombinácií vizuálneho obrazu a textu spojeného s príbehom. Po formálnej stránke pracuje s klasickou a digitálnou kresbou, ktorú dopĺňa o vizuálne riešenú textovú zložku. Výsledkom jej prác sú vizuálno-verbálne hry, ktoré otvárajú interpretačné pole súčasnému divákovi. Prostredníctvom týchto hier komentuje vtipné i absurdné životné situácie a svoj osobný postoj k životu, ktorý obsahuje veľkú dávku nadhľadu. Značnú časť jej diel preto môžeme chápať ako autobiografické záznamy či denníky. Obraz a text sa zlievajú do príbehov s každodenného, no nie však všedného života.

Jej prvú samostatnú výstavu, ktorú autorka pripravila ako site specific projekt pre galériu miniArt, by sme mohli označiť ako poctu každodennosti a zdanlivej banalite. Za objekt svojho výtvarného záujmu si zvolila dizajnérsku zmenšeninu stoličky. Nenarába pritom s úplne klasickým ready-made a jeho významom pre vizuálne umenie, pretože to, čo sa stáva jej predlohou, nie je ani funkčný produkt, len jeho zmenšenina – reklamný predmet. Miniatúrna stolička stojaca na našej dlani. Predmet, ktorý nemá perspektívne a teda zmysluplné využitie v reálnom živote. Jeho účel je čisto propagačný (je len symbolom) a keď ho splní, stráca hodnotu. Stáva sa nepotrebným a končí v zabudnutí.
Čo s tým? Prečo sa zaoberať práve týmto obyčajným, v podstate nepotrebným, výrobkom? Toto zvažovanie autorku priviedlo k otázke: „čo skrýva perspektíva stoličky?“ Snaží sa tento banálny predmet oživiť. Pozerá sa na neho ako na výzvu a povyšuje ho na objekt svojho vizuálneho i mentálneho skúmania. Hľadá hranice, asociácie a významy. Hrá sa so slovami a pojmami, s vizualitou i verbalizovaním, pričom vzniká napätie a paradox. Vizuálnu perspektívu prenáša na 2D plochu pomocou kresby a konfrontuje ju s „perspektívou“, teda účelnosťou, v bežnom živote. Nie je dôležité to, na čo sa pozeráme, ale ako sa pozeráme, i keď náš záujem sa obracia na niečo tak bežné, ako je stolička.
Len to, čomu my sami pripíšeme význam, sa pre nás môže stať účelným a podnetným. Zo všednosti sa môže stať nevšednosť, z neúčelnosti a nudy hra.

Ak prijmeme pravidlá hry, staneme sa i svedkami toho, kam nás až postkonceptuálne alebo skôr „prekonceptualizované“ tendencie dovádzajú. Z troch Kosuthových stoličiek nám ostala už len jedna – zakrpatená. Reklamný predmet spoločnosti, ktorá nám sľubuje 30 dennú záruku na vrátenie tovaru. Čo môže mať pre nás dnes ešte perspektívu? (Ak by sme sa nepozerali s istou dávnou irónie…)

(text: Marianna Brinzová)